Zápal, autoimunita a infekcie pri fibromyalgii: Naratívny prehľad, 2024 máj2024 máj
Fibromyalgia (FM) je chronické ochorenie charakterizované rozsiahlymi bolesťami svalov a kostí, únavou, poruchami spánku, kognitívnymi problémami a depresiou. Hoci presná príčina ochorenia zostáva nejasná, nové výskumy naznačujú, že FM by mohla mať zápalový a autoimunitný pôvod. Táto štúdia skúma najnovšie dôkazy o úlohe imunitného systému a infekcií pri vzniku FM, pričom naznačuje, že ide o komplexný proces s možným zapojením viacerých mechanizmov.
Čo článok skúma?
Autori sa zaoberajú možnosťou, že FM je spôsobená zápalovými a autoimunitnými procesmi, čo je nový pohľad na ochorenie tradične spájané len s psychickými a psychosociálnymi faktormi.
Zameriavajú sa na úlohu buniek vrodenej a adaptívnej imunity, ako sú mastocyty, mikroglie, neutrofily, NK bunky, T- a B-lymfocyty.
Kľúčové zistenia:
Zápalové mechanizmy: Cytokíny produkované imunitnými bunkami prispievajú k bolestivým a zápalovým procesom. Mastocyty a neutrofily sa spájajú so zvýšenou zápalovou aktivitou, čo môže viesť k neurozápalu v centrálnom nervovom systéme.
Autoimunitné mechanizmy: Protilátky u niektorých pacientov s FM môžu vyvolávať hypersenzitívnu bolesť. T-lymfocyty a ich interakcia s serotonínom môžu hrať významnú úlohu v symptómoch FM.
Infekcie: Infekčné ochorenia, ako sú COVID-19, Epstein-Barr vírus alebo borelióza, môžu spustiť zápalové procesy, ktoré vedú k rozvoju FM.
Terapie: Protizápalové vlastnosti antidepresív (duloxetín, milnaciprán) a antiepileptík (pregabalín) naznačujú, že liečba zápalu môže byť kľúčová. Cvičenie a techniky ako mindfulness môžu tiež znížiť zápalové markery
Fibromyalgia (FM):
Chronické ochorenie charakterizované rozsiahlou muskuloskeletálnou bolesťou, únavou, poruchami spánku, kognitívnymi problémami a depresiou.
Príčina FM je stále neznáma, ale nové výskumy naznačujú súvislosť s imunitnými, zápalovými a autoimunitnými procesmi.
Zápalové a imunitné mechanizmy
Mastocyty:
Zohrávajú významnú úlohu v zápalových procesoch FM. Produkujú cytokíny (napr. IL-17, IL-6) a môžu narušiť krvno-mozgovú bariéru, čo vedie k zápalu v centrálnej nervovej sústave (CNS).
Neutrofily:
V FM sú zvýšené hladiny cytokínov (napr. IL-6, IL-8, TNF-α), ktoré produkujú neutrofily. Ich prítomnosť v nervových gangliách môže zhoršovať bolesť.
Mikroglie:
V CNS sú kľúčové pre reguláciu zápalov. Nerovnováha medzi ich prozápalovými (M1) a protizápalovými (M2) typmi prispieva k bolesti pri FM.
NK bunky:
Môžu ovplyvňovať bolesť cez opioidné receptory. Ich zvýšená aktivita bola zaznamenaná v koži pacientov s FM.
Autoimunitné mechanizmy
T-lymfocyty:
U pacientov s FM sú spojené s produkciou prozápalových cytokínov (napr. TNF-α, IFN-γ) a interakciou so serotonínom, čo môže súvisieť s bolesťou a efektivitou niektorých antidepresív.
B-lymfocyty:
Produkujú autoimunitné protilátky. Štúdie ukazujú, že protilátky od pacientov s FM môžu vyvolávať bolesť u myší, čo naznačuje autoimunitnú zložku FM.
Infekcie a ich súvis s FM:
Vírusy (napr. Epstein-Barr, SARS-CoV-2), baktérie (napr. Borrelia burgdorferi) a iné patogény môžu spúšťať zápalové procesy, ktoré vedú k FM.
Po COVID-19 sa u niektorých pacientov rozvinuli symptómy FM, čo podporuje hypotézu infekčného pôvodu.
Terapie a ich protizápalové účinky:
Lieky:
Duloxetín, milnaciprán a pregabalín majú okrem účinku na CNS aj protizápalové vlastnosti, čo môže vysvetľovať ich efektivitu pri FM.
Nezávislé terapie:
Cvičenie a mindfulness prispievajú k zníženiu zápalu prostredníctvom zníženia hladín prozápalových cytokínov.
Diskusia a záver:
Výskumy podporujú teóriu autoimunitnej a zápalovej patogenézy FM. Dôležité sú faktory ako genetická predispozícia, infekcie a environmentálne stresory.
Lepšie pochopenie týchto mechanizmov môže viesť k inovatívnym terapeutickým prístupom na zmiernenie tejto komplexnej a invalidizujúcej choroby.
Význam: Tieto poznatky naznačujú, že FM nie je len výsledkom psychického stresu, ale môže byť komplexným zápalovo-autoimunitným syndrómom. To by mohlo otvoriť cestu k presnejším diagnostickým metódam a cielenej liečbe.
Záver:
Fibromyalgia predstavuje ochorenie s komplikovanou patogenézou, ktoré je významne ovplyvnené zápalovými, autoimunitnými a infekčnými faktormi. Tieto poznatky menia tradičný pohľad na FM a naznačujú, že lepšie pochopenie imunitných mechanizmov môže viesť k efektívnejším terapeutickým prístupom. Hoci ešte stále existuje veľa nezodpovedaných otázok, táto štúdia zdôrazňuje, že FM je viac než len "nevysvetliteľná bolesť" – ide o multisystémové ochorenie, ktoré si vyžaduje komplexný prístup.
Výťažok z odborného článku publikovaného na webe National Library of Medicine, rok 2024
Autor: Marino Paroli, Chiara Gioia, Daniele Accapezzato, Rosalba Caccavale - Department of Clinical, Internal, Anesthesiologic and Cardiovascular Sciences, Sapienza University di Roma, 00185 Rome, Italy.
Odborné články o fibromyalgii
Článok v MP3 - stiahnuť
Diagnostika fibromyalgie pomocou MRI
Diagnostika fibromyalgie pomocou MRI analýzy mozgu a strojového učenia
Fibromyalgia (FMS) je chronické ochorenie charakterizované rozsiahlou bolesťou, únavou a precitlivenosťou, no jej presná príčina zostáva nejasná. Diagnostika FMS je náročná, pretože chýbajú objektívne biomarkery. Tento výskum sa zameriava na využitie strojového učenia a analýzy MRI snímok mozgu na identifikáciu mikroštrukturálnych zmien, ktoré by mohli slúžiť ako nové diagnostické nástroje.
Cieľ výskumu:
Výskumníci analyzovali štruktúru sivej (GM) a bielej hmoty (WM) mozgu pomocou technológie radiomiky, ktorá odhaľuje mikroštrukturálne zmeny. Použili model strojového učenia XGBoost, ktorý umožňuje personalizovanú interpretáciu dát.
Hlavné zistenia:Mozgové zmeny pri FMS:
Zmeny v štruktúre mozgu sa týkajú oblastí, ako sú amygdala, hipokampus, insulárny kortex a predný cingulárny kortex. U pacientov s FMS bola zistená atrofia sivej hmoty a poškodenie mikroštruktúry bielej hmoty.
Radiomika a strojové učenie:
Modely strojového učenia, ako XGBoost, preukázali vysokú presnosť pri rozlišovaní pacientov s chronickou bolesťou (vrátane FMS) od zdravých osôb. Model analyzoval textúrne vlastnosti mozgových MRI snímok, pričom identifikoval 12 kľúčových prvkov s významným vplyvom na predikcie.
Nomogram pre diagnostiku:
Vytvoril sa nomogram, ktorý kombinuje radiomické skóre (rad-score) s klinickými faktormi, ako je úroveň úzkosti. Tento model dokáže rozlíšiť typickú a subklinickú FMS a hodnotiť závažnosť symptómov.
Význam:
Tento prístup umožňuje:
Identifikovať objektívne diagnostické markery pre FMS.
Zlepšiť presnosť diagnostiky, najmä pri subklinických prípadoch.
Podporiť personalizovanú liečbu na základe závažnosti symptómov.
Záver
Výskum demonštruje potenciál MRI analýzy a strojového učenia pri diagnostike fibromyalgie. Radiomické znaky sivej a bielej hmoty poskytujú nové možnosti na odhalenie mikroštrukturálnych zmien spojených s FMS. Nomogramy kombinujúce klinické faktory a radiomické skóre by mohli zlepšiť objektivitu diagnostiky a umožniť personalizovanú liečbu.
Hoci sú potrebné ďalšie štúdie na overenie týchto výsledkov v rôznych prostrediach, táto metóda prináša nádej na presnejšiu diagnostiku a efektívnejšie manažovanie fibromyalgie v budúcnosti.
Výťažok z odborného článku publikovaného na webe Nature - scientists reports, rok 2024
Autor: Hongyang Jiang, Aihui Liu & Zhenhua Ying
Odkaz na článok TU.
Genetika a epigenetika FM
Genetika a epigenetika fibromyalgie: Kľúč k pochopeniu ochorenia?
Fibromyalgia je komplexné chronické ochorenie, ktoré ovplyvňuje milióny ľudí na celom svete. Napriek desaťročiam výskumu zostáva presná príčina fibromyalgie nejasná. Najnovšie výskumy v oblasti genetiky a epigenetiky však ponúkajú dôležité poznatky, ktoré by mohli pomôcť lepšie pochopiť toto ochorenie a dokonca viesť k vývoju nových diagnostických nástrojov.
Genetická predispozícia k fibromyalgii
Štúdia ukazuje, že genetické faktory môžu hrať dôležitú úloho pri rozvoji fibromyalgie. Odhaduje sa, že genetická predispozícia predstavuje až 50 % rizika vzniku chronickej bolesti.
Dedičnosť a kandidátne gény
Niekoľko štúdii potvrdilo, že fibromyalgia môže mať genetický základ, keďže často postihuje viacerých členov rodiny.
Identifikované boli gény spojené so spracovaním bolesti a reakciou na bolesť, napríklad:
SLC6A4 a HTR2A (serotonínové receptory) – ovplyvňujú citlivosť na bolesť a emočnú reakciu.
COMT (katechol-O-metyltransferáza) – enzým regulujúcy hladinu dopamínu, ktorý môže mať vplyv na vímanie bolesti.
MYT1L a NRXN3 – súvisia s nervovou reguláciou a možno aj so zmenami v spracovaní podnetov.
Epigenetika: Vplyv prostredia na expresiu génov
Epigenetika sa zaoberá tým, ako faktory životného prostredia a životný štýl ovplyvňujú expresiu génov bez zmeny samotnej DNA.
Metylácia DNA a fibromyalgia
Metylácia DNA ovplyvňuje aktivitu génov a môže hrať úlohu pri regulácii bolesti.
Zmeny v metylácii sú spojené so zápalovými reakciami a citlivosťou na bolesť u pacientov s fibromyalgiou.
MikroRNA (miRNA)
miRNA regulujú expresiu viacerých génov zapojených do spracovania bolesti a zápalových procesov.
Štúdie naznačujú, že miRNA môžu ovplyvniť výraz fibromyalgie a jej zhoršovanie.
Aký je význam týchto objavov?
Hoci fibromyalgia nemá jednoznačnú genetickú príčinu, kombinácia genetických predispozícií a epigenetických zmien pravdepodobne zohráva kľúčovú úlohu v jej rozvoji. Tieto poznatky by mohli v budúcnosti:
Pomôcť pri diagnostike fibromyalgie prostredníctvom biomarkerov.
Prispieť k vývoju personalizovanej medicíny, kde by sa liečba prispôsobila genetickému profilu pacienta.
Zlepšiť pochopenie toho, ako faktory životného prostredia ovplyvňujú rozvoj a progresiu ochorenia.
Záver
Genetika a epigenetika fibromyalgie predstavujú sľubnú oblasť výskumu, ktorá by mohla viesť k novým diagnostickým a terapeutickým prístupom. Aj keď štúdium týchto mechanizmov ešte neodhalilo všetky odpovede, ukazuje sa, že kombinácia genetických predispozícií a epigenetických zmien môže mať rozhodujúci vplyv na rozvoj a progresiu fibromyalgie.
Výťažok z odborného článku publikovaného na webe National Library of Medicine v roku 2018.
Autor: Simona D'Agnelli, Lars Arendt-Nielsen, Maria C Gerra, Katia Zatorri, Lorenzo Boggiani, Marco Baciarello, Elena Bignami
Odkaz na článok TU.
Skrytý význam črevného mikrobiómu
Ďalší objav o fibromyalgii: Skrytý význam črevného mikrobiómu
Fibromyalgia (FMS) je syndróm, ktorý postihuje približne 4 % populácie, prevažne ženy. Charakterizuje ju bolesť, únava a kognitívne problémy, pričom jej príčiny sú stále málo pochopené. Diagnostika fibromyalgie je náročná a ochorenie nemá zatiaľ žiadnu definitívnu liečbu. Nový výskum však prináša nádej.
Prelom v chápaní fibromyalgie
Vedci z Kanady a Izraela objavili významné spojenie medzi fibromyalgiou a črevným mikrobiómom. V štúdii, ktorá nadväzuje na ich predošlý výskum z roku 2019, ukázali, že ženy s fibromyalgiou majú odlišné zloženie baktérií v črevách a zmeny v koncentrácii žlčových kyselín v krvi v porovnaní so zdravými osobami. Tieto zmeny súviseli so závažnosťou symptómov, ako sú bolesť, únava a problémy so spánkom.
Žlčové kyseliny ako biologický marker
Žlčové kyseliny, ktoré produkuje pečeň, pomáhajú tráviť tuky, no zároveň ovplyvňujú aj iné systémy tela. Po metabolizácii v čreve sa vracajú späť do krvi a stávajú sa tzv. sekundárnymi žlčovými kyselinami.
Výskum ukázal, že ženy s fibromyalgiou majú zmenené zloženie baktérií, ktoré metabolizujú žlč, a výrazne nižšie hladiny špecifickej žlčovej kyseliny nazývanej alfa-muricholová kyselina (aMCA). Táto kyselina bola päťkrát menej prítomná u pacientok s fibromyalgiou než u zdravých účastníčok. Navyše, jej nízke hladiny súviseli so závažnosťou symptómov, ako sú bolesť, únava a nekvalitný spánok.
Umelá inteligencia a diagnostika
Pomocou umelej inteligencie vedci identifikovali šesť špecifických sekundárnych žlčových kyselín, ktoré dokážu predpovedať prítomnosť fibromyalgie s viac ako 90 % presnosťou. Tieto objavy by mohli viesť k vytvoreniu objektívneho diagnostického testu, ktorý by skrátil náročný proces diagnostiky fibromyalgie založený na vylúčení iných ochorení.
Význam pre budúcu liečbu
Tento výskum naznačuje, že zmeny v mikrobióme a žlčových kyselinách môžu byť kľúčom k pochopeniu fibromyalgie a jej liečbe. Ak sa ďalšie štúdie potvrdia, môže sa otvoriť cesta k novým terapiám, zameraným na moduláciu črevného mikrobiómu a metabolizmu žlčových kyselín.
Dr. Yoram Shir, hlavný autor štúdie, zdôrazňuje:
"Pochopenie biologického mechanizmu fibromyalgie je kľúčové. Ukazuje, že toto ochorenie je skutočné, a približuje nás k vývoju efektívnych liečebných postupov pre pacientov trpiacich bolesťou."
Záver
Štúdia prináša prelomové dôkazy o súvislosti medzi črevným mikrobiómom, žlčovými kyselinami a fibromyalgiou. Tento objav nielen potvrdzuje biologický základ ochorenia, ale otvára aj nové možnosti pre diagnostiku a liečbu, ktoré by mohli výrazne zlepšiť život pacientov s fibromyalgiou.
Výťažok z odborného článku publikovaného na webe McGill University Health Center - rok 2022
Tím: McGill University Health Centre (RI-MUHC), McGill University, Université de Montréal and the Institute for Pain Medicine at Rambam Health Care Campus in Haifa, Israel
Odkaz na článok TU.
OZ Fibromyalgia Slovensko
fibromyalgia.slovensko@gmail.com
© 2025. All rights reserved.
Facebook skupina
Facebook stránka
info@fibromyalgia-slovensko.eu

