Počúvanie tela

Dôležitá zručnosť života s fibromyalgiou

Prečo je počúvanie tela kľúčové

Život s fibromyalgiou si vyžaduje úplne iný spôsob fungovania, než na aký nás pripravila spoločnosť. Ľudia s týmto ochorením často počujú: „Musíš sa prekonať,“ „Zvykni si,“ alebo „Skús myslieť pozitívne.“ Lenže pri fibromyalgii neplatí bežná logika výkonu. Telo nefunguje „na silu“. Fungovanie môže byť jednoduchšie, keď telo počúvame a keď mu dovolíme, aby nás viedlo.

Rozdiel medzi potrebou a túžbou

Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré sa pri živote s chronickým ochorením naučíme, je rozlišovanie medzi základnou potrebou tela a túžbou.

• Potrebou tela je napríklad oddych, spánok, ticho, jedlo, pohyb, prestávka od stresu, jemné cvičenie, prechádzka.

• Túžbou môže byť ísť do prírody, ísť s priateľkou na kávičku, či dokonca upratať byt.

Telo si vždy zaslúži, aby sme najprv naplnili jeho potreby a až potom môžeme riešiť túžby. Ak túžba prehluší potrebu, môže to viesť k zhoršeniu stavu. Ak to robíme pravidelne, vystavujeme tak telo neprimeranému stresu.

Počúvať telo neznamená byť pasívny, ani oddaný chorobe. Znamená to spolupracovať. Znamená to, že rešpektujeme svoj organizmus.

Ako sa naučiť vnímať signály tela

Telo s nami komunikuje neustále, no nie vždy slovami. Aby sme sa naučili jeho jazyk, potrebujeme ho začať pozorovať.

📌 Sledujte, čo sa deje, napr.:

• po námahe alebo výkone

• pri zmene počasia

• počas menštruácie

• pri strese, preťažení alebo silných emóciách

• po niektorých potravinách, doplnkoch alebo liekoch

• keď niečo dlho odkladáme alebo potláčame

📌 Pýtajte sa:

• Kedy sa cítim horšie? A kedy lepšie?

• Koľko hodín denne môžem využiť na aktivity? Alebo potrebujem dnes len oddych?

• Čo potrebujem v tomto momente? Som napätá, smädná, hladná, preťažená, či cítim silné emócie?

Každý takýto moment je ako nový kúsok skladačky. Čím viac ich máme, tým presnejšie sa učíme čítať reč svojho tela.

Počúvanie tela ako akt sebaprijatia

Nežijeme rovnaké životy ako zdraví ľudia. Ale to neznamená, že náš život je menejcenný. Naša realita je iná, ale to neznamená, že je zlá. Znamená to len, že si zaslúži iný prístup.

Ako s telesnými signálmi pracovať v každodennom živote

Rozpoznať signály tela je prvý krok. Ale dôležité je naučiť sa na ne aj reagovať vedome, bez výčitiek, s úctou k sebe aj k okoliu.

Hovoriť so sebou samými ako s niekým, koho máme radi
Niekedy najťažšia komunikácia nie je s okolím ale s nami samými.

„Je v poriadku, že to dnes nezvládam.“
„Je v poriadku, že moje telo má obmedzenia.“
„Dovoľujem si oddychovať bez pocitu viny.“

Pripraviť sa vopred na „náročnejšie“ dni

„Viem, že ma zmena počasia obvykle úplne odstaví. Neviem tomu zabrániť, ale viem sa na to pripraviť. Dám o tom vopred vedieť rodine, partnerovi, kolegom. Poprosím ich o pochopenie a trpezlivosť.“

Psychická príprava aj praktická organizácia pomáhajú zmierniť dopad.

Komunikovať svoje potreby jasne a včas

„Keď prídem z práce, bývam prehlušená všetkým. Potrebujem ticho a priestor, aby som sa mohla vrátiť k sebe.“

Je v poriadku povedať blízkym:
„Prosím, dajte mi po príchode domov aspoň hodinu na oddych. Neberte to osobne, je to potreba môjho tela.“

Môžu vám pomôcť aj drobnosti napr. pripraviť čaj alebo zapnúť difuzér s upokojujúcou vôňou.

Záverom

Vieme, že žiadna rada v živote s chronickým ochorením nie je zázračná. Počúvanie tela nie je všeliekom, ale môže byť silným nástrojom, ktorý nám pomôže lepšie zvládať každodenný život, šetriť energiu a zmierniť dopady ochorenia.

Zároveň si uvedomujeme, že nie každý má tú možnosť prispôsobiť si svoj život podľa potrieb svojho tela. Nie každý má podporu, pochopenie alebo flexibilitu v práci či v rodine. Myslíme aj na vás na všetkých, ktorí robíte, čo môžete, aj keď je toho niekedy priveľa.

Aj keď nemáme všetky odpovede, veríme, že láskavé načúvanie svojmu telu je jednou z ciest, ako so sebou nadviazať pevnejšie a jemnejšie spojenie.