Čo som sa naučila

Čo som sa naučila?

To, že musím všetko zvládať sama. Celý môj život bol pre mňa krutý, okrem mojich detí tie sú mojím najväčším šťastím, láskami. Neviem či to nazvať osudom alebo nešťastím. No táto choroba FM si našla mňa, nie ja ju. Mala som problémy roky, no ani som netušila čo ma čaká. A jedného dňa prišli bolesti, ktoré už neodišli. Ráno vstávam unavená s bolesťami. Keď príde migréna to je koniec, nespravím nič celé dni. Cez deň ležím, sedím, niečo spravím s prestávkami, čo si musím oddýchnuť. Nechce sa mi nikam ísť, len ležať.

O lekároch ani nevravím. Ako vieme, malo nám veria. Po dlhých rokoch uznali , že trpím FM s pozitivitou hraničnou na lupus.

Lenže každý z nás pozná svoje telo, a povedia vám, že to sa nezhoršuje. Lenže začala som menej jesť, nedokážem sa sústrediť na nič, a veľmi som zostala z toho v depresiách. Veľmi ma trápi, že sa tak nevenujem mužovi. Tvrdí, že to chápe ale mňa to moc trápi. Lebo vidím, že zabúdajú, čím trpím. Neprejde deň, kedy sa ma spýta čo mi je, ťažko sa to vysvetľuje po tých rokoch. Nedokáže to pochopiť, že ja bohužiaľ trpím každý deň. Nedokáže pochopiť, že je to každý deň. Zabúda na to čo prežívam. Môj syn mi zase povedal, že moc pozerám internet.

Veľmi ma to mrzí. Cítim sa zbytočná, neschopná.

Čo som sa naučila? Nič! Učím sa, hlavne zvládať samotu, nepochopenie. Učím sa plánovať si robotu s vychádzkami. Učím sa to zvládať sama, lebo chcem . Ale prídu aj také dni, že myslim na smrť. Je to východisko? Je. Už necítiť toľkú bolesť, toľké nepochopenie. Lenže to druhé ja, mi povie… Ešte nie ešte počkaj máš deti, chceš vidieť a pobozkať vnukov.

Takže musela som, aj keď nechtiac, prijať FM a iné diagnózy. Piť veľa liekov. A pomaly sa Učiť!

Ingrid.